Gotická zrúcanina neskororománského jednoloďového kostolíka s polkruhovou apsidou a severnou sakristiou z prvej štvrtiny 13. storočia. Kostolík postavili niekedy v prvej štvrtine 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1299, kedy sa ho zmocnilo kráľovské vojsko. Dovtedy bol súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. V rokoch 1540 až 1620 a ešte krátko začiatkom 18. storočia počas povstania Františka II. Rákociho využívali kostol protestanti. Katolíkom sa vrátil po roku 1708 a slúžil ako farský kostol. V roku 1810 v ňom cirkev definitívne zakázala slúženie sv. omší, pričom dôvodom bol schátralý stav.

Gotická zrúcanina neskororománského jednoloďového kostolíka s polkruhovou apsidou a severnou sakristiou z prvej štvrtiny 13. storočia. Kostolík postavili niekedy v prvej štvrtine 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1299, kedy sa ho zmocnilo kráľovské vojsko. Dovtedy bol súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. V rokoch 1540 až 1620 a ešte krátko začiatkom 18. storočia počas povstania Františka II. Rákociho využívali kostol protestanti. Katolíkom sa vrátil po roku 1708 a slúžil ako farský kostol. V roku 1810 v ňom cirkev definitívne zakázala slúženie sv. omší, pričom dôvodom bol schátralý stav.

Gotická zrúcanina neskororománského jednoloďového kostolíka s polkruhovou apsidou a severnou sakristiou z prvej štvrtiny 13. storočia. Kostolík postavili niekedy v prvej štvrtine 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1299, kedy sa ho zmocnilo kráľovské vojsko. Dovtedy bol súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. V rokoch 1540 až 1620 a ešte krátko začiatkom 18. storočia počas povstania Františka II. Rákociho využívali kostol protestanti. Katolíkom sa vrátil po roku 1708 a slúžil ako farský kostol. V roku 1810 v ňom cirkev definitívne zakázala slúženie sv. omší, pričom dôvodom bol schátralý stav.