Zrúcanina hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura pri Bratislave - Neštich.

Zrúcanina gotického hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura pri Bratislave - Neštich. Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia. Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.

Zrúcanina gotického hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura pri Bratislave - Neštich. Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia. Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.

Zrúcanina gotického hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura pri Bratislave - Neštich. Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia. Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.

Zrúcanina gotického hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura pri Bratislave - Neštich. Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia. Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.

Zrúcanina gotického hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura pri Bratislave - Neštich. Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia. Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.

Zrúcanina gotického hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura pri Bratislave - Neštich. Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia. Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.

Zrúcanina gotického hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura pri Bratislave - Neštich. Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia. Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.

Zrúcanina gotického hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura pri Bratislave - Neštich. Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia. Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.

Zrúcanina gotického hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura pri Bratislave - Neštich. Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia. Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.

Zrúcanina gotického hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura pri Bratislave - Neštich. Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia. Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.